Stretli sa tam na jeseň 2011 vo štvrtoligovom hokejovom klube. Rus Alex je tam už pár rokov, v lete prišiel Danny z Kanady a nakoniec teda aj náš Kubo. Jeseň prežili v pohode, občas si urobili výlet do Švédska, aj počasie im prialo, keď prvý sneh bol až v polovici novembra, čo je veľmi netypické pre tieto končiny.

Do Vianoc severské tmavé dni vydržali s tým, čo mali. Najväčší úspech okrem švédskeho tabaku a fínskej sauny mala kniha Rozprávky uja Klobásu, ktorú im Kubo čítal po anglicky.

Teraz sú im ale dni dlhé. Len sneh a tma. Snehuliakov sa im v noci už nechce stavať a hokejové tréningy majú len tri razy v týždni večer, kvôli spoluhráčom, ktorí študujú, resp. pracujú. A cez vikend zápas, občas dvojkolo.

A tak Kubo začal premýšľať. čo s voľným časom. Nakresili si plán stolovej hry, ktorú kedysi ako malé dieťa hrával, že to tých dvoch naučí. Z domu mu kamaráti poslali nascanové pravidlá a kartičky, nech si aspoň nejak spestria tmavé dni.

Aj ku mne sa obrátil s prosbou, nech im niečo hore donesiem, lebo o pár dní tam odlietam pozrieť ich spoluhráčov, ktorých už dlhšie poznám a trošku si užiť zimu, o ktorej tu, v Bratislave, môžem len snívať. Po veľkom úspechu Satinského knihy Kubo navnadil Alexa a Dannyho na tú novú - Expedície, ktorú zostavila dcéra Júliusa Satinského, Lucia. Tú, ktorá je od Vianoc už vypredaná a ktorej dotlač bude na pultoch až vtedy, keď ja tu už nebudem. Tak som sa popýtala a kniha bude už zajtra v mojich rukách. Neviem, čo pomohlo, že som sa k nej dostala, ale možno aj to, čo vyčarilo taký hrejivý pocit u mňa.

Že diela Júliusa Satinského sa páčia aj za hranicami tohto štátu, tam niekde na ďalekom severe, kde v jednom domčeku bačujú Rus, Kanaďan a Slovák.